Iste ste už počuli množstvo hrôzostrašných príbehov odohrávajúcich sa medzi studenými hradnými múrmi. Príbehy opradené mysterióznym povlakom minulých storočí. Sem tam nejaká zabudnutá hradná pani a pár zimomriavok pod košeľou… Ženy a hrady asi patria k sebe. Práve príbehov o nich je nepreberná kopa. Tak vezmime si napríklad Čachtickú pani. Kto by tento príbeh nepoznal. Alebo niečo z blízkeho okolia. Levočská biela pani. Tiež veľmi pozoruhodný príbeh ktorý však nechcem zmieňovať. Za prvé som Kežmarčan a naša rivalita s Levočou siaha niekoľko storočí späť a za druhé už mám pre vás pripravený iný príbeh. Možno nie je až tak pútavý a nervydrásajúci, ale je len 6 km od nášho apartmánového domu a zdobí ho množstvo pamiatok z posledného zachovaného hradu na Spiši. Reč bude o mestskom hrade v Kežmarku a povesti o čiernej pani.
Hradní páni rodu Thököly a cisár sa nikdy nemali v láske. Imrich Thököly – posledný mužský potomok svojho rodu sa dokonca postavil na čelo povstania proti cisárovi. Hoci sa mu sprvoti darilo, napokon prehral a musel ujsť k svojmu ochrancovi – tureckému sultánovi. Ale ešte predtým sa chcel staviť na rodnom kežmarskom hrade a vziať si cennosti, ktoré tam boli ukryté.
Služobníctvo hradu sa dávno rozutekalo, počulo o neúspechu svojho pána a právom sa domnievalo, že hrad i mesto obsadia víťazní cisárski vojaci. V hrade ostala len jedna staršia žena: kľučiarka. Chodila podľa vtedajšieho zvyku v dlhých čiernych šatách. Starala sa o to, aby všetky hradné budovy boli pozatvárané, aby do nich nikto cudzí nemal prístup. Nerobila to z vernosti voči svojmu pánovi, ale dúfala, že sama nájde poklad, o ktorom tušila, že jej pán dal kdesi zamurovať. Kde? Hrad mal viacero veží – vstupnú, kde býval pán, hladomorňu, kde ostali len kosti úbohých odsúdených, východnú vežu, kde sa zdržiavala hradná pani… Ale ešte sú tu dve veže, ktoré stoja vedľa seba: strážna veža a klenotnica. A kde by to mohol byť inde poklad ako tam, v klenotnici? Len kde? Pod podlahou? Sotva. V stene?
Po dlhom hľadaní a preklepávaní stien našla dutý priestor za jedným z parádnych obrazov, ktoré zdobili vežu – klenotnicu. A tam našla, čo hľadala. Na celý život bude zaopatrená! Odíde z Kežmarku niekam ďaleko a bude bohatá, veľmi bohatá… Odrazu sa však žena zarazila: to zlato a striebro bude môcť povynášať len po častiach. Kde ho zatiaľ schovať? Tu ostať nemôže.
Mala kľúč aj od hradnej kaplnky. Tam v krypte pod zemou odpočívala mladá matka Imricha Thökölyho. A z tejto krypty viedla úniková chodba, ktorá ústila do tmavých kežmarských lesov. Áno, tam sa dá poklad skryť!
Len čo uskutočnila svoj úmysel, na hradné dvere sa ozvalo strašné búchanie. Na úžas kľučiarky sa objavil mladý hradný pán. Ženu odsotil, hnal sa do klenotnicovej veže. Ale s úžasom našiel už len prázdny otvor. Prebehol všetky veže, všetky obytné trakty, ba aj hrobku svojej matky. Dvere do chodby však chránili pevne zatvorené mrežové dvere…
Pochopil, kto poklad vzal. Nemal čas ďalej hľadať, cisárski vojaci mu boli v pätách. Preto sa zmohol len na to, že zradnú kľučiarku preklial, aby ani po smrti nemala pokoja.
I dnes za tichých večerov počuť kroky na drevených ochodziach hradu…
Pravdivosť tejto povesti sa však nikdy nepotvrdila, no údajne je poklad stále niekde schovaný v stenách Kežmarského hradu.
Snáď vás táto povesť zaujala. Snáď možnosť objaviť poklad a zbohatnúť. A keby aj nie, nevadí. Určite objavíte iné poklady. Počas celého leta sa na nádvorí hradu pravidelne organizujú rôzne akcie. No a ak si zabudnete rezervovať pekné počasie, prekvapia vás bohaté expozície venované Kežmarskému streleckému spolku z perkusných zbraní, Spolku spišských lekárov a lekárnikov, MUDr. Vojtecha Alexandra – zakladateľa röntgenológie v Uhorsku, niektoré z dejín Kežmarku v 19. a 20. storočí, historické portréty zo zbierok múzea, vzťah Kežmarčanov k Vysokým Tatrám, Rodina Thököly, či Židovská komunita v Kežmarku…
